Na dobrú noc

Autor: Miriam Kufová | 12.10.2014 o 20:08 | (upravené 12.2.2016 o 13:24) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  251x

Ak  vám ešte viečka nepadajú, písmenká sa nerozmazávajú a vládzete ešte na nohách stáť, tak pred teplou posteľou si rozprávočku ráčte prečítať...

Kedysi dávno za šírymi riekami a mohutnými horami existovalo jedno kráľovstvo. Ľudia sa tam zabávali deň čo deň.

Až raz si kráľ zmyslel, že vystojí veľkú hostinu na kráľovskom dvore. Na počudovanie rozkázal svojim radcom, aby sa urýchlene vybrali do najbližších dedín a pozvali aj chudobných poddaných.

Postupne sa nádvorie plnilo. Okrem členov kráľovskej rodiny sa zišli obyčajní mešťania, urodzené panie, veľmoži, poddaní, chrabrí rytieri a radcovia. Kráľ mal z toho náramnú radosť. Tento kráľ bol avšak niečím výnimočný. Rozkázal všetkým prítomným, aby svoje bruchá plnili za jedným stolom.

Po pretancovanej noci a chutnej hostine si kráľa všetci obľúbili. Vydal preto pravidlo, že do svojho kráľovstva príjme každého, kto vstúpi len s dobrým úmyslom. A tým dňom boli dvere do zámku stále otvorené. Kráľovská pevnosť sa hemžila od rána do večera ľudskými bytosťami. Časom bolo vidno, že o zámok nik nejavil záujem ... Nerozkvital, ba bol na rozpad.

Jedného rána prenikavé slnečné lúče zobudili ľudí zo sladkého spánku a neverili vlastným očiam. Po kráľovstve zostalo len obyčajné zrúcanisko, iba kopa tehál.

„Počujte! Ak sa chceme opäť naplno zabávať a žiť, tak si musíme postaviť nové a ešte väčšie kráľovstvo.“  Nahlas zakričal dvorný šašo.

Mnohí len kývli rukou, vysmiali sa šašovi do tváre a povedali mu: „ Už niet z čoho, bude to len strata času. Keby aj, tak určite sa opäť celé rozpadne.“

Ostatní, ktorým to nebolo jedno si uvedomili, že s tým naozaj bude treba niečo robiť.

Tak sa teda rozhodli, že pôjdu za kráľom mysliac si, že keď s ním sedeli za jedným stolom, tak im určite pomôže. Predstúpili pred neho kričiac: ,,Nech žije náš kráľ.“ A prosili o pomoc.

Ale márne...

Ba iní  si skúšali postaviť nové domčeky z hliny, vody a prachu, čo im zostal po starých. No hneď sa im všetko zosypalo pod rukami. Od samého kvílenia a smútku sa našlo veľa tých, čo si svoje šperkom vyzdobené kabáty špinili v troskách, ktoré ostali po zámku.

Na jednej starej zrúcanine si v kruhu sedeli do gala oblečení ľudia a radili sa: „ Čo tak si postaviť pekné kráľovstvo a vysadiť záhradu kvetmi?“ Chlapec sediaci vedľa nich sa pýtal: „Ako to urobíme? “

Po krátkom mlčaní sa muž otočil k chlapcovi, naklonil sa k nemu a povedal: „To je jednoduché. No predsa tak, že si ho budeme predstavovať. Ak si ho budeme stále dookola predstavovať, určite sa zjaví staviteľ, čo ho postaví za nás. Za ten čas musíme nejako vydržať... veď pozri hore, je slnečno.“

 

Nuž, takto si to oni žijú v kráľovstve, v rozprávke, ktorej niet konca. A kto vie, možno raz, v budúcnosti, keď sa bude voda sypať a piesok liať, tak vzhliadneme túto rozprávku aj celú.

Na začiatku bude isto to známe „Kde bolo, tam bolo“ ... a nám už bude všetkým jasné, že podstatné nie je kde a ako bolo, ale najpodstatnejšie bolo to, akí sme boli my!

 

Teraz sa už môžete uložiť do svojich postieľok. Tak teda, dobrú noc.  :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?