S odstupom času si uvedomíte, že to, čo ste vypustili z úst ste vlastne vysloviť nechceli...no stalo sa. Mrzí vás to a najradšej ak by sa to dalo, tak by ste to bez jediného váhania vrátili späť. Ale jednoducho také schopnosti nemáme.
Ako sa cíti druhá osoba? Tiež ju to mrzí?
Tak hádam tiež to závisí od toho, či aj jemu tak záleží na vás. A čo potom, ak sa vám to stane s človekom s ktorým ste možno vyrástli, odmalička ste spolu...nejaká nerozlučná dvojica.
Toľko rokov spolu a všetko môže zmeniť jedno slovo, či jediná veta. Človek je zvláštny tvor. Ak by sa dostal do takej situácie, tak má takú tendenciu, že zmieriť sa ako prvý nepôjde..no a to isté si môže povedať aj druhá strana.
,,A prečo " ? No pretože si myslí, že by sa pred ním svojím spôsobom ponížil, alebo by to pre neho bolo trápne sa ísť ospravedlňovať a možno sa hanbí...je viac možností.
Pomaličky sa dostávame k otázke: ,,A čo potom" ?
Vedzte, že nikto za vás nebude riešiť vaše problémy. Jednoducho kašlite na to, čo si bude myslieť tá druhá osoba...kto vie, možno aj čaká kedy prídete. Vzchopte sa! Naberte odvahu!...a jednoducho, jednoducho choďte za ňou a buďte tí, ktorí urobia ten prvý a ťažký krok.
Uvidíte, že sa všetko hádam vráti do starých koľají ako to bolo a možno sa na to aj zabudne.
Neškriepte sa a ani nerozčuľujte...škodí to pleti a je to hriech :)
Držím vám palce!